Námestie Slovenského národného povstania

Námestie vzniklo z voľného priestoru pred mestskými hradbami (ľavá časť námestia od Manderláku smerom hore). Ten nesmel byť zastavaný kvôli výhľadu, ktoré potrebovali mestskí strážcovia. V dôsledku zakrivenia línie hradieb na východnej strane mesta vznikol pred nimi nepravidelný voľný priestor rozdelený na tri časti:
Spodná časť - Obilný trh - oblasť pred Laurinskou bránou. V 18. storočí pôvodný trh premiestnili na dnešné Kollárovo námestie a sem preniesli slepačí a zelený trh.
Stredná časť - Kramársky rad - podľa drobných obchodov oproti cintorínu sv. Vavrinca. Pri cintoríne sa nachádzal aj kostol sv. Vavrinca (St. Laurenz, podľa neho pomenovaná Laurinská brána a ulica). Odkryté archeologické pozostatky sú pod sklom neďaleko starej tržnice. Po zrušení cintorína sa tu až do výstavby starej tržnice (zač. 20. stor.) nachádzal chlebový trh.
Horná časť - Námestie milosrdných - podľa kostola a kláštora milosrdných bratov z druhej polovice 17. storočia.
Od roku 1879 sa námestie volalo Trhové námestie, Marktplatz, Vásártér. Po prvej svetovej vojne to bolo námestie Republiky, počas druhej svetovej vojny Hlinkovo námestie, od roku 1945 Stalinovo námestie a od roku 1962 Námestie SNP. V hornej časti námestia v roku 1973 pri príležitosti nadchádzajúceho 30. výročia SNP odhalili pamätník SNP. V roku 1989 sa práve tu schádzal ľud, aby demonštroval proti socialistickému režimu a totalite. Už niekoľko rokov sa plánuje výstavba pod celým námestím až do úrovne štyroch poschodí. Kedy sa tak naozaj stane uvidíme.